Vyhľadávanie
História Majcichovského futbalu.
„Povizlíkajú sa a skoro nahatí nahánajú tú čertovú guľu“
(jedna z obyvateliek Majcichova v roku 1928)
Po prvý raz sa v Majcichove futbalová lopta objavila v roku 1928. Túto „čertovu loptu“ sem cez letné prázdniny priniesol študent Eugen Weil, brat miestneho lekára. S touto čertovou loptou začalo ihneď niekoľko nadšencov trénovať na „hliníku“ pod brehom. Neskôr sa niektorí mládenci zložili a kúpili loptu za 40 Kčs. Tak sa začal v letných mesiacoch roku 1928 hrať v Majcichove futbal. Keďže v okolí obce už existovali futbalové kluby, aj miestni nadšenci si založili futbalový klub pod názvom ŠK Majcichov. Jeho prvým predsedom sa stal František Horváth.
V záujme propagácie futbalu v Majcichove si novozaložený klub dohodol na hody (15. augusta 1928) futbalový zápas s klubom ŠK Zeleneč na týchto podmienkach:
- ŠK Zeleneč si prinesie 2 skladacie bránky malých rozmerov, ktoré po zápase ŠK Majcichov odkúpi za 30 Kčs.
- Každý majcichovský hráč musí priniesť štvrtku husaciny a jeden koláč na oldomáš po zápase, ktorý bude v hostinci u Dominika Kopáčika, kde sa uskutoční aj hodová zábava s hudbou Františka Čatajského.
Zápas sa skutočne odoral za týchto podmienok o 15:00 hod. na strnisku pri Gestskej ceste na Falatovom pozemku pri stohu slamy. Zápas sa podľa očakávania skončil víťazstvom Zelenča 5:0. Tento zápas mal v obci veľkú odozvu a futbalová hra sa občanom zapáčila. ŠK Majcichov ešte nemal dostatok aktívnych hráčov, a preto im v zápase pomáhali aj hráči z trnavského Rapidu a bratislavskej Slávie. Z majcichovských hráčov boli v historicky prvej zostave zastúpení: J. Bobek, F. Horváth, J. Banáš, Jozef Takáč, Konštantín Kopáčik, Dezider Strišš st., Jozef Pinček, Jozef Gašparík a Arpád Braun. Po zápase bola splnená aj spomínaná dohoda. Majcichovčania za peniaze, ktoré vybrali na vstupnom, kúpili bránky a hráčov pohostili sľúbenou hodovou večerou. Hráči, diváci i ostatní občania sa zabávali dlho do noci.
V roku 1929 majcichovskí futbalisti odohrali niekoľko zápasov. Oblečené mali košele, trenírky a baganče. Na Veľkú noc hrali v Gáni s výsledkom 3:1 pre Gáň, neskôr prehrali aj v Križovanoch a Hrnčiarovciach. Hráči chodili na zápasy pešo, na bicykloch alebo ich vozil D. Kopáčik. Po žatve, keď sa mohlo hrať aj na strnisku, si upravili ihrisko pri ceste do Abrahámu.
Po zápase s Nemcami na Abrahámskej ceste.
Postavili si bránky a odohrali tri zápasy. Prvý s Farkašínom (dnes Vlčkovce), ktorý vyhrali 3:2, druhý s FK Voderady a tretí s mužstvom ŠK Pustý Fedýmeš (dnes Pusté Úľany). V roku 1930 sa zakúpila pre mužstvo nová výstroj. V tomto období majcichovskí futbalisti nastupovali na zápasy v žlto-čiernych dresoch.
Jedna z najstarších fotografií. Majcichovskí futbalisti sú oblečení v žlto-čiernych dresoch.
V tomto období klub prosperoval o niečo lepšie, a tak si od mlynára Jozefa Strišša prenajal dva uhorské hony Krščanskej záhrady, kde sa futbalové ihrisko nachádza aj v súčasnosti. Prvý zápas sa na tomto ihrisku odohral koncom marca 1930 s FK Križovany. Skončil sa 3:1 pre Križovany. V tom istom roku usporiadal ŠK Majcichov hodovú zábavu, na ktorej sa prvý raz vyberalo vstupné. Finančný efekt bol pomerne slabý, pretože návštevníci smerovali tam, kde sa neplatilo.
V novembri uplynul termín splatnosti nájomného za ihrisko a klub nemal dosť peňazí. Členovia sa rozhodli, že všetci prinesú z domu pšenicu. Nakoniec sa im podarilo nazbierať 100 kg. Zvyšok do šiestich metrických centov zaplatili z pokladnice. Vstupné, ktoré sa vyberalo na zápasoch, bolo dobrovoľné a často nestačilo pokryť ani výdavky na zápas, ba ani cestovné hosťujúcemu mužstvu. Na chýbajúcu sumu sa hráči museli zložiť. Jozef Strišš im neskôr prenájom vypovedal a ihrisko zoral. Neskôr si hráči vyprosili nové ihrisko (za humnami) od D. Kopáčika a Ľudovíta Banáša. Museli ho však znovu upraviť, pretože na ňom boli brázdy, čo si vyžiadalo veľa námahy. Na tomto ihrisku sa odohrávali zápasy od roku 1931 až do jesene 1932, keď osem aktívnych hráčov narukovalo na základnú vojenskú službu. Nasledujúce dva roky futbal v Majcichove stagnoval. Hrali len mladí chlapci na cudzích ihriskách.
Futbalová činnosť sa obnovila v roku 1934, keď futbalisti prišli z vojenčiny. Prenajali si vŕšok pri soche sv. Barborky na Abrahámskej ceste, kde si vybudovali nové ihrisko. V tomto období sa na vidieku začala organizovať športová činnosť, ktorá sa v tridsiatych rokoch zamerala iba na futbal. Majcichovské družstvo sa od roku 1936 začalo pravidelne zúčastňovať na majstrovských súťažiach.
Majcichovskí futbalisti v tridsiatych rokoch.
Počas 2. svetovej vojny bol športový život v Majcichove ochromený. Preberať sa začal až začiatkom päťdesiatych rokov. V tomto období mala obec dokonca dve seniorské futbalové mužstvá mužov.
Majcichovskí futbalisti v päťdesiatych rokoch. Zo zápasu Kopánka – Majcichov 2:3.
V celom okrese bolo známe majcichovské „B“ mužstvo pod názvom BOTAFOGO, ktoré v súťaži postupovalo veľmi úspešne.
Majcichovské B-mužstvo – BOTAFOGO.
Najväčší úspech dosiahli majcichovskí futbalisti v roku 1965, keď na majstrovstvách Trnavského okresu skončili na 2. mieste. Umiestnili sa za družstvom Cífera len vďaka horšiemu skóre o 2 góly. Postup do krajskej súťaže Majcichovu unikol iba o vlások.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch majcichovskí futbalisti neustále zostupovali a postupovali medzi okresnými majstrovstvami a okresnou súťažou a nedosiahli výraznejší úspech. Viac sa darilo žiackemu mužstvu a dorasteneckému mužstvu, ktoré pod vedením K. Kollára, F. Bocána, Š. Gažoviča, J. Janíka, A. Šulku, R. Šturdíka a A. Šurana patrili medzi najlepšie v Trnavskom okrese a viac razy im postup unikol len v poslednej chvíli.
V deväťdesiatych rokoch sa začalo aj v majcichovskom seniorskom futbale blýskať na lepšie časy. V ročníku 1992/1993 Majcichovčania vyhrali „A“ skupinu III.A triedy okresu Trnava a postúpili do okresnej súťaže II. triedy. Bol to ten najkrajší darček k 65. výročiu založenia klubu. Vytúžený postup prišiel po neuveriteľných 12 rokoch.
V Majcichove v minulosti vyrástli viacerí dobrí futbalisti, ktorí obliekali dresy mužstiev hrajúcich vo vyšších súťažiach. Medzi najznámejších majcichovských odchovancov reprezentujúcich obec v dresoch iných mužstiev patrili Jozef Kalivoda a Jozef Císar (Spartak Trnava), Tomáš Lovásik (Sigma Olomouc), Daniel Kollár a Jozef Koricina (ČH Bratislava), bratia Stanislav a Marián Škultétyovci a Peter Hermanský (Hutník Sereď). Nemožno zabudnúť ani na Máriu Novanskú, dlhoročnú brankárku Skloplastu Trnava, ktorá sa stala niekoľkonásobnou majsterkou Československa v ženskom futbale.
V Majcichove vyrástlo aj niekoľko kvalitných futbalových rozhodcov. Najznámejším z nich bol František Drobný, ktorý pískal II. celoštátnu ligu v ČSSR. Ďalšími rozhodcami boli Vít Mercel, František Hlavna, Ján Kalivoda, Jozef Novanský, Jozef Králik a Pavol Karel.
V roku 1992 majcichovskí futbalisti odohrali prvý medzinárodný zápas vo svojej histórii proti rakúskemu FC Angern. Od tohto zápasu, ktorý sa skončil remízou 0:0, sa uskutočnilo niekoľko priateľských futbalových stretnutí nielen medzi seniormi, ale aj medzi „starými pánmi“ Majcichova a Angernu.
Koncom deväťdesiatych rokov zaznamenal majcichovský futbal ďalší väčší úspech. V sezóne 1998/1999 naše „A“ mužstvo vybojovalo postup z III. A triedy do Okresnej súťaže skupiny A. Žiaľ, naši futbalisti v tejto súťaži dlho nevydržali a v sezóne 2001/2002 zostúpili do III. A triedy.